História chaty
Holubyho chata je jedinečná nielen svojou polohou, atraktívna pre turistov, ale má i zaujímavú históriu, odohrávajúcu sa na pozadí dejinných udalostí blízkej Javoriny.
Javorina bola oddávna horou národnou, pod jej úpätím, na lúke pri horskom prameni sa dávno pred postavením chaty konali pamätné, historické stretnutia národovcov. Hoci ňou prechádza hranica, nikdy nerozdeľovala, ale po celé stáročia spájala. Po prvýkrát sa tu Slováci zišli v roku 1845 na podnet Samuela Jurkoviča, učiteľa v Sobotišti, aby oslávili vydanie prvého čísla Slovenských národných novín redigovaných Ľ. Štúrom, na tajných schôdzkach rečnil Jozef Miloslav Hurban. Maďarskí žandári sliedili po všetkých takýchto zhromaždeniach a výletoch, aby ich včas rozohnali. Konali sa tu pravidelné tábory slovenského a moravského ľudu, v roku 1882 sa verejne deklarovala potreba československej vzájomnosti. Aj po prevrate sa tu stretávali oba národy, na prvom výlete, „sneme drobných pracovníkov“ v roku 1922, organizovanom Štefanom Svetským z Moravského Lieskového sa už hovorilo o nutnosti postaviť novú útulňu pod pamätnou Javorinou. Ten vyzval na prvú verejnú zbierku na chatu. Zásluhou Klubu československých turistov v Uherskom Brode na čele s aktívnym Ferdinandom Prágerom dostala myšlienka postaviť na temene Javoriny útulňu jasnejšie kontúry. Nápad vzišiel aj z čisto praktického hľadiska- na Javorine návštevníkov vždy prekvapil silný lejak, nemali sa kde skryť, chata mala poskytnúť útočisko v čase nepohody- v lete turistom a v zime lyžiarom.
Základný kameň chaty bol položený roku 1923. Pomenovali ju z úcty k životu a dielu evanjelického farára Jozefa Ľudovíta Holubyho /1836 -1923/, ktorý botanizoval v okolí Javoriny. Jeho meno nesie dodnes, nik sa neodvážil navrhnúť zmeniť ho, alebo ho akokoľvek spochybniť.
Jozef Ľudovít Holuby sa narodil v Lubine, kde jeho otec pôsobil ako evanjelický farár. On sám bol neskôr farárom v Zemianskom Podhradí. Botanizoval v širokom okolí, poznal detailne rastlinstvo podjavorinského kraja. Bol uznávaný botanik, rok pred smrťou si ho uctili čestným doktorátom Univerzity Karlovej. Stýkal sa s mnohými českými vzdelancami , napr. Jožom Úprkom, Josefom Klvaňom, či Aloisom Jiráskom. Holuby osobne vyzýval amerických Slovákov na zbierku, ktorá mala pomôcť k vystavaniu chaty, jej otvorenia sa však nedožil, zomrel 15. júna 1923.
Miesto pre Holubyho útulňu vybrali pri silnom prameni horskej vody, kde bol už terén upravený. Na slovenskej strane stavba vyrástla i z dôvodu pekného výhľadu na Považie, ale i preto, aby bola krytá proti silnému severozápadnému vetru. Tak ako staviteľ Josef Jirásek z Uherského Brodu sľúbil, do roka bola chata postavená, slávnostne ju otvorili 6. júla 1924. Jedinečný archívny materiál k výstavbe prvej chaty sa nachádza v Státním archíve v Uherském Hradišti. Prvým správcom bol František Vostřel, po ňom Karel Havlíček z Kralup, od roku 1926 Alois Zálešák z Uherského Brodu.
Chata však slúžila turistom iba dva roky, 6. decembra 1926 zhorela do tla, zostali iba kamenné základy a murovaný komín. Chatára, ktorý sa akoby zázrakom zachránil spolu s celou rodinou, v zime prichýlili v Květnej, na leto už zostal bývať v prístavbe stajní, ktoré sa dokončovali a slúžili i ako príležitostný nocľah turistom.
V júli 1928 bol položený základný kameň novej chaty. Projekty , uložené v Štátnom archíve Trenčín, sú už z roku 1927, podpísaný je na nich známy pražský architekt František Svoboda, staviteľom bol Jozef Hanuš z Uherského Brodu. Slávnostne otvorená bola 22. júna 1930, ale skolaudovaná o rok skôr v zime.
Zaujímavo bol vybavený interiér - každý odbor Slováckej aj Považskej turistickej župy, ako i kúpele Trenčianske Teplice a Luhačovice si rozdelili zariadenie izieb. Chata lákala turistov, o rok sa už na priľahlej lúke konali lyžiarske preteky.
Po roku 1939 a rozpade Československa bola Holubyho chata miestom dramatických udalostí, cez hranice Protektorátu boli napríklad prevádzaní českí vlastenci, ktorí sa nezmierili s okupáciou svojej domoviny. Chata bola majetkom Klubu českých turistov v Uherském Brode, ale stála na slovenskom území, rozhraničovacia komisia mala problém s posunom hraníc na tomto mieste. Chatu počas SNP občas využívali partizáni, pôsobiaci v oddieli Hurban- Uher. V apríli 1945 bola nakrátko obsadená nemeckým vojskom, ale to po postupe frontu odišlo.
Keď sa v septembri 1945 konal Národný zjazd československej vzájomnosti na blízkej Javorine, chata zažila všetky vtedajšie politické osobnosti- Zdenka Fierliengera, Bohumila Laušmana, účastníkov povstania.
Za socializmu viackrát zmenila majiteľov- vlastníkmi boli Stredoslovenské hotely Ružomberok, Turista, národný podnik Piešťany, Reštaurácie a jedálne Trenčín. Tie financovali v roku 1968 rozsiahlejšiu rekonštrukciu celej chaty, vodovod i kanalizáciu. Po roku 1989 kúpil chatu Miroslav Masaryk, od novembra 2006 je majiteľom Miro Martinček, ktorý vracia Holubyho chate nielen jej niekdajšiu podobu, napríklad prístavbou architektonicky zaujímavého vstupu, ale i historickú vážnosť. Na priečelí chaty sa jeho zásluhou skvie nová busta Jozefa Ľudovíta Holubyho, od akademického sochára Stana Mikuša. Chata prechádza za plnej prevádzky náročnou rekonštrukciou, upravovať plánuje i okolie tak, aby prilákala čo najviac turistov z moravskej i slovenskej strany hraníc. Historická „útulňa“ si nákladnú stavebnú opravu určite zaslúži.
